Predajná daň preberá tento typv ktorom sa vymáhanie uskutočňuje priamo od spotrebiteľov prostredníctvom ceny tovaru. Výpočet výšky dane sa uskutočňuje použitím úrokovej sadzby z nákladov na navrhovaný produkt alebo službu. Samozrejme, ako v každom pravidle existujú výnimky, a v súhrne všetkých produktov existuje špeciálny zoznam, ktorý nepodlieha dani z predaja.

Súčasné právne predpisy krajiny jasnestanovuje pravidlá pre jej časové rozlíšenie. Existujú dve možnosti: buď daň z predaja je zahrnutá v cene výrobku priamo jeho výrobcom pred distribúciou prostredníctvom distribučných kanálov, alebo sa vrátenie uskutočňuje v mieste predaja výrobku priamo predávajúcim. V každom prípade však spotrebiteľ zaplatí výrobcovi a ten zase je povinný previesť požadovanú sumu do príslušného rozpočtového fondu.

Ak sa tretia strana zúčastní nákupnej a predajnej transakcieosoba, to znamená, že kupujúci nie je konečným spotrebiteľom, ale nadobúda tovar za účelom jeho ďalšieho predaja za výhodných podmienok, potom je potrebné poskytnúť tzv. potvrdenie o ďalšom predaji. Umožňuje kupujúcemu nezaplatiť daň z predaja a potom ho zahrnúť do nákladov na zakúpené produkty.

Súčasne, podľa legislatívnych noriem,platiteľ je právnická osoba, to znamená podniky, organizácie a inštitúcie, ako aj ich pobočky. Sadzba dane určujú monopolné štátne orgány a je zákonom stanovená. Platí pravidlo, že maximálna úroková miera môže dosiahnuť 5%.

Podľa predmetu, podliehajúceho zdaneniu,sa rozumie súbor vydaných tovarov, poskytované služby, vykonané práce. Výpočet je možné vykonať pomocou hotovostných prostriedkov, ako aj v nepeňažnej forme v dôsledku šírenia kreditných kariet a platobných nástrojov, ako je šek, platobný príkaz atď. Pri uskutočňovaní barterových transakcií, tj pri výmene jednej komodity za druhú v ekvivalente, sa táto daň zohľadňuje.

Ak hovoríme o príjmoch z operáciínehnuteľnosti, v tomto prípade sa úroková sadzba, ako aj pravidlá časového rozlíšenia trochu líšia. Daň z predaja nehnuteľností znamená existenciu určitých výhod pre osoby, ktoré predávajú svoj vlastný majetok po prvýkrát, pretože sú úplne oslobodené od platieb. Pri následnom nákupe a predaji majetku je však platiteľ povinný poskytnúť štátu odpočty dane v plnej výške. Ak náklady, ako je byt, nie je viac ako jeden milión rubľov, potom sa daň neúčtuje.

Ak má platiteľ záujem o túto otázku, akú daňbude musieť zaplatiť za predaj bytu, potom by mala byť odhadnutá hodnota nehnuteľnosti. Je to spôsobené tým, že sadzba je diferencovaná, čo znamená, že závisí od výšky príjmu. Existuje taká vec ako daňový odpočet. Ak náklady na bývanie nepresiahnu dva milióny rubľov, daňovník má nárok na odpočet od sumy zaplatenej dane. Spravidla sa zrážka vypočíta na základe sadzby 13%. Právo na jej prijímanie sa platiteľovi udeľuje iba raz.

Napriek pomerne znateľnému toku finančných prostriedkov do rozpočtu sa daň z predaja nahrádza dani z príjmu pridanej hodnoty. Viac ako 140 krajín už dosiahlo toto rozhodnutie.svetovej komunity. Napriek tomu Američania v tomto ohľade zostali konzervatívni a stále používajú daň z predaja. Väčšina ekonómov tvrdí, že táto pozícia je iracionálna, pretože nemá pozitívny vplyv na ekonomiku.